Pri dizajne s kameňom si treba dať pozor na to, akým spôsobom je kameň umiestnený. V tomto prípade sa oplatí skôr si priplatiť za kvalitu a vybrať si taký prívesok, ktorý má kvalitne osadený kameň. Kúpa nekvalitného šperku by sa v tomto prípade nemusela vyplatiť pretože oprava by mohla stáť relatívne dosť.

Ak je kríž vyberaný ako darček pre blízku osobu, tak pri výbere treba dbať na jej povahu. Nežné ženy budú preferovať skôr malý krížik – skôr nenápadný. Na opačnej strane muži skôr väčšie agresívnejšie pôsobiace kríže. Aby ste urobili obdarovávanej osobe ešte väčšiu radosť, určite nezabudnite na striebornú retiazku, ktorá bude vhodne dopĺňať vami vybraný prívesok kríža.

Široký výber strieborných príveskov v tvare kríža nájdete tu.

Myslíte, že sa tento prvok vyskytuje v prírode? Ste na omyle, je to chemický vyrobená zlúčenina, ktorá vznikla zliatím zlata a paládia, čo prsteňom slušne pridá na cene. A biela farba nie je jediná, existujú ešte iné odietene, tie sú znova dosiahnuté pridaním prvkov do zlata, ktoré je samo o sebe veľmi mäkké.

Prstene z bieleho zlata sú výnimočné práve svojou farbou, čím belšie, tým drahšie. Biele ako krieda byť nemôžu, to by znamenalo, že sú bez zlata a preto by sa to už nemohlo volať biele zlato, a paládium samostatne byť v šperkoch nemôže, pretože samostatné nemá dobré fyzikálne vlastnosti.

Nezabudnite sa opýtať svojho všeobecného lekára či nemáte alergiu na paládium a tiež ostatné prvky, ktoré sa nachádzajú v zlate (aj bielom): striebro, meď, zinok, cín, antimón. Túto skutočnosť by ste v žiadnom prípade nemali podceňovať, inak na to kruto doplatíte, v tom najhoršom prípade budete platiť na splátky a to kožnou chorobou!!! Nečakajte kým vás začnú svrbieť vaše ruky, aj keď je to párový orgán..

Biele zlato sa na prsteňoch vyskytuje v malých množstvách, niekedy je to len na korunke, pretože prstene kompletne vyrobené z bieleho zlata sú extrémne drahé.

Nejde o hocijakú oceľ, táto oceľ, z ktorej sa vyrábajú prstene a iné šperky je totižto nehrdzavejúca, pokojne takýto prsteň môžte nechať v odkvape – nezhrdzavie vám, ani keby ste veľmi chceli (nič však nie je večné, a nehrdzavejúca oceľ tiež nebude naveky odolná hrdzaveniu), preto noste tieto prstene radšej na vašich prstoch, aj keď na tomto mieste sa tiež dostávajú do kontaktu s potom – ako vidíte, nemôžete ich držať od vlhkosti nakrátko, asi preto sú vyrobené z materiálu, ktorý je odolný korózii.

Prstene z ocele sú vyrobené z ocele, to už vieme veľmi dobre, ale táto oceľ je chirurgická – ide o tú istú oceľ, z akej sa vyrábajú lekárske nástroje: skalpel, svorka a pod. Chirurgická oceľ svojou farbou nápadne pripomína striebro – keď sa však pozriete bližšie, zistíte, že je to len optický klam, dá sa to zistiť aj podľa vône, železo a jeho modifikácie, ako sú napr. oceľ majú špecifickú a nezameniteľnú vôňu. Nerobte to však na verejnosti, čo by si o vás ostatní pomysleli, keby vás videli čuchať oceľové prstene? Verte mi – nič dobré.

Oceľové prstene sú obľúbené hlavne u dospievajúcich ľudí, hlavne pre ich cenovú dostupnosť a obrovský výber za super ceny. Na ktorý prst si tento prsteň zavesíte, záleží už len a len na Vás.

Všetko dobré je na niečo zlé. Ja viem, že som to povedal presne obrátene, ale hneď si povieme, prečo.

Plastové hodinky (čítaj silikónové hodinky) sa mi nepáčia kvoli jednej veci – sú zo silikónu. Proti silikónu v ženských prednostiach nič nemám, ale plytvať ropou na takéto produkty, to fakt nie.

Ich výrobné náklady sú niekoľko desiatok centov a predajcovia za ne pýtajú astronomické sumy, v porovnaní s ich výbornou cenou. Presnú sumu vám povedať neviem, ale je jasné, že keď sa to vyrába v rozvojových krajinách, náklady na výrobu budú až neobvykle lacné.

V čom sú vlastne dobré? Keď si ich zakopete do zeme, váš pravnuk si ich môže na svoju 18-tku vykopať a budú ako nové, pretože plasty sa v prírode rozkladajú až 200 rokov. Z toho vyplýva, že sa v prírode nemohol rozloťiť ešte ani jeden plast, keďže sa vyrábajú kratšie ako spomínané 2 storočia.

Nie je na nich presný čas, obyčajne meškajú aj pár minút, niektoré z nich ani neukaujú sekundy, takže čísla sa vám menia 60x za hodinu, ak sa tam nachádza aj “sekundovka”, tak sa vám cifry zmenia 3660x za minútu. Že banalita? To znamená, že ste 61x horšie informovaný o čase, ako jedinec so sekundovkou.

A funkcie? Veľa od nich nečakajte, môžete byť radi, že vám ukážu aký taký orientačný čas s toleranciou +-4 minúty.

Ale predsa sme sa ešte nedostali ku koreňu veci. Hodinky nemôžu existovať len s ciferníkom, chce to ešte nejakú súčiastku, ktorou si uchopíte hodinky na ruku.

A sme doma – nesmieme predsa zabúdať na remienok na hodinkách, bez neho by sme ich museli nosiť vo vrecku ako Hercule Poirot – a to je skutočne staromódne. Hovorím o takých veľkých hodinách, ktoré svojím tikotom vytvárajú ozvenu v ktorejkoľkvej miestnosti bez nábytku.

Dostávame sa k materiálom. Remienky sa najčastejšie vyrábajú z dvoch typov materiálov: drevo a kaučuk. Samozrejme žartujem, na to zabudnite. Primárne sú to: kovy a koža. Najprv si povieme niečo o kovových náramkaok / remienkoch, volajte to ako chcete, aj tak hovoríme stále o tom istom.

Kovové remienky sa používajú na všetkých moderných hodinkách, od detských, cez dámske, až po pánske hodinky. Vyrábajú sa z nehrdzavejúcej ocele, striebra, titanu a iných kovov, poprípade zliatin. Informujte sa u výrobcu či hodinky nemajú povrchovú úpravu, pretože niektorí z nás sú alergický na prvky, ktorými sa poťahujú kovy, aby neoxidovali (ródium, nikel). Nezabudnite sa opýtať aj vášho lekára či nemáte alergiu na tieto prvky.

Kožené remienky sú dnes skôr raritou ako pravidlom. Na druhej strane práve výnimka pravidlo potvrdzuje. Tak kde je pravda? Niekde uprostred. Výhodou kožených remienkov je hlavne použitie prírodného materiálu a tak sa alergických reakcií nemusíte obávať, keďže tú kožu malo na sebe kedysi nejaké zviera. Kožené náramky sa používali pred niekoľkými desaťročiami, ako primárne, dnes už sú na ústupe, ale nie je ojedinelosťou vidieť niekomu hodinky s koženým náramkom.

Možno vás trápi otázka, ako ja vlastne zistím či je môj šperk pravý a či ma predajca neoklamal? Spôsobov je hneď niekoľko – pokúste sa nájsť punc na spájacích častiach vašich šperkov. Strieborné šperky predávané na Slovensku majú punc s označením 925, existujú aj iné čísla, ale tie nás teraz nebudú zaujímať. Pravosť striebra sa dá overiť aj v záložni.

Pravosť šperkov kontroluje puncovný úrad Slovenskej republiky, preto je najlepšie nakupovať z obchodov, ktoré sú kontrolované puncovným úradom SR, vtedy sa nemusíte obávať, že dostanete falošný šperk, ale len kvalitnú prácu a tiež kvalitný materiál – pravé striebro!

Menej je niekedy viac, preto sa nesnažte hrať na pána prsteňov a na každej ruke ich nosiť v závratných číslach, vtedy už naozaj strácajú na kráse, a je to nevkusné. Preto si vyberte naozaj luxusné šperky, ktoré budete nosiť prakticky celý život, a v malom počte, pretože investovať do striebra sa oplatí.

Ak vás omrzia strieborné šperky, bez problémov ich môžete dať do ktorejkoľvek záložne a oni vám ich vymenia za peniaze. Alebo ešte lepšie urobíte, ak nájdete nejakého špecialistu, ktorý sa zaoberá striebornými šperkami a jemu ich ponúknete.

Kedysi sa striebro ťažilo na plné obrátky aj v rámci ČeskoSlovenska – zásoby však nie sú večné, je to predsa nerast a z dôvodu vyčerpania týchto zásob sa muselo s ťažením skoncovať.

Je výborný vodič, čo sa veľmi nevyužíva, pretože by sme sa za bežne výborky nedoplatili. Bežný výrobok – pod tým sa myslí hocičo, čo potrebuje na svoje fungovanie elektrinu (klávesnica, mobil a mnoho ďalších). Ako náhrada za striebro sa používa meď, pretože je omnoho lacnejšia.

Nesmieme zabudnúť, že zo striebra sa vyrábajú šperky, ktoré sú podľa môjho názoru krajšie a tiež finančne výhodnejšie, ako zlaté šperky. Striebro sa mi proste páči viac. Šperky zo striebra sú čistejšie, ako šperky zo zlata, pretože striebro má lepšie fyzikálne vlastnosti ako zlato. Zlato je mäkšie, preto sa musí zlievať s meďou, palladiom (biele zlato), ale aj so striebrom – práve na zlepšenie tvrdosti.

Dobrá rada na záver – nikdy nenoste dokopy strieborné a zlaté šperky – na striebre sa vám vytvorí tmavá vrstva, práve v dôsledku oxidácie. Týmto chcú zabrániť výrobcovia poniklovaním alebo potiahnutím šperku ródiom, čo zabraňuje oxidovaniu striebra. Ale dajte si pozor – niektorí z nás sú na tieto prvky alergický, najprv sa poraďte so svojím lekárom.

Ich ceny sa pohybujú v stovkách EUR rádovo, vravíte si, že je to nič? Tie najluxusnejšie kúsky stoja aj pár tisíc, a sklamem Vás – stále sa bavíme v Euro mene. To už je ale niečo, však? Veď za to by ste si mohli vkľude kúpiť motorku alebo nejaké zámožnejšie auto, ktoré má najazdené nejaké tie kilometre.

Niečo málo si povieme aj k diamantom – sú to organické prvky tvorené z Uhlíka (C – Carbon), vznikali po dobu niekoľkých miliónov rokov za pôsobenia veľkého tlaku, hlboko pod povrchom zeme. Vznikali z uhlia, ktoré je tiež primárne stavané z uhlíka (má to aj v názve). Čo by ste za to dali, keby sa Vaše uhlie mohlo premeniť na diamanty? Poviem Vám, keby sa to stalo so všetkým uhlím na svete, hrozil by nám veľký kolaps a museli by sme urýchlene hľadať náhradný zdroj energie, to ale nie je všetko – keďže by bol prebytok diamantov – ich cena by prudko klesla a boli by asi také cenné ako piesok na Sahare.

Ich rýdzosť sa určuje v karátoch, tak isto ako pri zlate. Tu to znamená to isté a platí jednoduché pravidlo – čím viac karátov, tým vyššia cena za šperk.

Ale k veci – zásnubné prstene – snáď najdôležitejšia vec, ak nerátam Vašu polovičku, bez ktorej by sa svadba organizovať nemohla a vy by ste museli tráviť dlhé večery s Vašimi hornými končatinami, poprípade s nejakými pomôckami. Ale predpokladám, že niečo už máte zariadené, lebo ako viem z vlastných skúseností – snubné prstene si ľudia zvyknú vybavovať na koniec, predsa len je to taká drobnosť, na ktorú sa dá veľmi ľahko zabudnúť.

Budúci manželia zvyknú najprv vybavovať veci ako sú – priestory, jedlo, svadobné oznámenia, hudba, kvety a množstvo ďalších, nechce sa mi to všetko menovať – myslím, že nemáte toľko času čítať to.

V poslednej dobe sa objavuje nový trend, a tým je gravírovanie do prsteňov – a môžte si tam dať to, čo Vám napadne, ak však ide o zásnubné prstene, pravdepodobne to budú dátumy svadby, mená mladomanželov alebo len iniciálky. Nezábudajte, že na prsteňoch je skutočne málo miesta, takže žiadne úryvky z básne Mor ho sa Vám tam nevmestia.

Existujú dva spôsoby gravírovania – zvnútra a zvonka. To už je na Vás, či si chcete zachovať súkromie alebo to poviete svetu, prostredníctvom Vášho prsteňa.

Teda historicky mi to vychádza tak, že muži nosili prstene ako prví. Dnes je to iné – ženy preberajú prvky oblečenia a doplnok od mužského pohlavia, a muži zas od žien. Ako je možné, že muži nosia sukne alebo to, že majú ženy krátke vlasy a mužy dlhé? Tiež to, že ženy začali nosiť nohavice. Čo by som za to dal, aby som mohol vidieť každú ženu v sukni – samozrejme nad kolená a to poriadne.

Aké prstene však muži nosia? U mladých sú to zväčša rôzne prstene z bižutérie – z chirurgickej ocele alebo mede (čo už je naozaj extrém). Zväčša to býva na palci, ukazováku alebo prostredníku. Na malíček si prstene dáva málokto, lebo je to proste od veci. A prečo nie na prsteník? Tam sa predsa nosia len snubné prstene alebo obrúčky – defakto je to skoro to isté.

Dospelí muži si môžu dovoliť utratiť za prstene väčší balík, takže očakávajte zlato (väčšinou 14-karátové – 585) alebo striebro (925), tiež biele zlato, ktoré je kombináciou: striebra, zlata a palladia.